Na začiatok, čo to vlastne Lisabonská zmluva je
Od roku 1993 je v platnosti Zmluva o EU a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva. Tá bola neskôr dopĺňaná a upravovaná Amsterdamskou zmluvou (´97), Zmluvou z Nice (´01). Lisabonská zmluva (Lz) tiež iba dopĺňa a pozmeňuje predošlé spomenuté zmluvy. V súčasnosti EU funguje podľa Zmluvy z Nice.
Lz je výsledkom rokovaní všetkých členských štátov v rámci medzivládnej konferencie EU. Čiže iniciatíva zmluvy je od členov EU, nie iniciatívou Bruselu smerom k členom EU.
Lisabonská zmluva (Lz) je nástupkyňou Európskej ústavnej zmluvy (Zmluvy o Ústave pre Európu, euroústavy), ktorá nevstúpila v platnosť následkom odmietnutia v referendách vo Francúzsku a Holandsku. Lz je s ňou, zjednodušene povedané, zhruba na 90 % zhodná. Vypustila niektoré prvky, ktoré smerovali k určitým znakom štátnosti EU. Napr. Lz sa už nezmieňuje o symboloch EU (vlajka, hymna, 9.máj, motto- i keď tie ostávajú v platnosti i naďalej ako doteraz), výrazy ústava, zákon, minister boli nahradené v súčasnosti používanými výrazmi zmluva, nariadenie, smernica, vysoký predstaviteľ a pod.
K samotnému obsahu zmluvy
-EU získava právnu subjektivitu = väčšiu čitateľnosť a zrozumiteľnosť EU voči vonkajším partnerom či občanom EU. Právna subjektivita EU v nijakom prípade neoprávňuje konať EU nad rámec toho čo má vymedzené od členských štátov.
-Lz prináša sprehľadnenie právomocí EU a právomocí členských štátov (výlučne právomoci EU, spoločné s členskými štátmi a tie ktorých vykonanie je v právomoci členských štátov). Všetky právomoci v tejto podobe existujú už teraz. Lz ich kategorizuje a sprehľadňuje.
-Lz neprináša zásadný presun právomocí na EU, iba rozširuje niektoré oblasti pôsobenia.
-výlučné právomoci EU sú: colná únia, pravidlá hospodárskej súťaže, menová politika, obchodná politika. Ostatné vykonáva spolu s členskými štátmi, Alebo členské štáty sami.
-princíp subsidiarity a proporcionality = EU nesmie konať tam, kde môžu konať účinnejšie členské štáty, EU nesmie prekračovať obsah ani formu rámca toho čo je v zmluvách (ciele EU).
-Lz umožňuje v budúcnosti prenos kompetencií na EU ale i opačne z EU naspäť na členov.
NÁRODNÉ PARLAMENTY
-právo na preskúmanie legislatívnych návrhov EU. Európska komisia (EK) je povinná im ich priamo posielať v rovnakom čase ako Rade, či Európskemu parlamentu (EP).
-parlamenty majú právo doručiť EK stanovisko. Ak bude 1/3 národných parlamentov vo svojich stanoviskách namietať porušenie subsidiarity EK musí leg. návrh ešte raz posúdiť. Posudzovať to bude tiež EP a Rada, pričom obidve inštitúcie môžu návrh EK zamietnuť ak budú súhlasiť s odôvodnením národných parlamentov, že skutočne ide o porušenie subsidiarity.
-národné parlamenty teda získali miesto v legislatívnom procese EU.
-členské štáty tiež môžu podať žalobu na Súdny dvor EU pre takéto porušenie subsidiarity.
-podľa Lz, ak by chcela v budúcnosti Európska rada rozhodnúť, že EU (Rada EU) bude môcť v niektorých otázkach rozhodovať kvalifikovanou väčšinou namiesto jednomyseľnosti, či rozhodnúť o zjednodušenej revízii zmlúv, takýto postup musia najprv posúdiť národné parlamenty. A ak čo i len jeden z národných parlamentov vyjadrí nesúhlas, návrh bude zamietnutý.
EURÓPSKA RADA (zložená z hláv či predsedov vlád členských štátov, ako politický orgán EU)
-získava postavenie inštitúcie EU, nemá však legislatívne právomoci.
-jej úlohou je dávať EU potrebné podnety na rozvoj a určovať všeobecné politické smerovanie
-rozhodnutia príma konsenzom, okrem voľby svojho predsedu (hlasovanie), navrhuje predsedu EK, menuje vysokého predstaviteľa EU pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku.
-na jej čele bude stáť predseda, volený na 2,5 roka (niečo ako prezident EU)
EURÓPSKY PARLAMENT (ako priami a volený zástupca občanov EU)
-spolurozhodovacie postavenie s Radou EU, získa rovnakú váhu.
-poslanci EP budú priamo voliť predsedu EK
-zníženie počtu poslancov EP z 786 na 750 + predseda EP (pričom je lepšie zastúpenie menších štátov na úkor väčších)
-Slovensko zo 14 na 13 poslancov.
RADA EU (ako zástupca členských štátov EU, zložená z ministrov zo rezort prejednávanej veci)
-uplatňujú sa dva spôsoby hlasovania: jednomyseľné rozhodnutie a rozhodnutie kvalifikovanou väčšinou. Aký spôsob hlasovania sa má uplatniť pri konkrétnom rozhodnutí určuje prerokovávaná vec, kde na základe Zmlúv je vymedzené, kedy je aký spôsob hlasovania prikázaný.
-kvalifikovaná väčšina- Lz prináša zmenu spôsobu hlasovania zo systému váženia hlasov, kde každý členský štát má určitý počet hlasov podľa veľkosti, na systém dvojitej väčšiny. Pričom rozhodnutie prijaté kvalifikovanou väčšinou (princípom dvojitej väčšiny) musí byť rozhodnutie, prijaté minimálne 55% členmi Rady zastupujúcich členské štáty (minimálne 15 štátov), ktoré zároveň majú minimálne 65% obyvateľstva EU. Blokujúcou menšinou musia byť pritom min. 4 krajiny, čím sa sťaží blokovanie rozhodnutí veľkými štátmi.
-Lz prináša rozšírenie oblastí, kde bude na schválenie postačovať kvalifikovaná väčšina. V praxi Rada však väčšinu svojich rozhodnutí príma jednohlasne aj keď by stačila iba kvalifikovaná väčšina. V dôležitých otázkach ostáva i naďalej povinnosť jednohlasnosti rozhodovania.
Členské štáty majú zachované právo veta v citlivých otázkach ako napr. v otázkach daní, soc. zabezpečení, národnej bezpečnosti, alebo spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky.
EURÓPSKA KOMISIA (ako zástupca EU, zložená z komisárov)
-počet členov EK bude znížený (od 2014) na 2/3 súčasného stavu, z 27 na 18. Čiže každý členský štát nebude mať vždy komisára ako doteraz, ale bude zavedený princíp rotácie. Každá krajina teda bude mať komisára počas 2 z 3 funkčných období.
-predseda EK bude mať posilnené právomoci voči kolégiu komisárov
-príde k zlúčeniu postu eurokomisára pre Vonkajšie vzťahy a európsku susedskú politiky s funkciou Vysokého predstaviteľa pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku (J.Solana) čím príde k vytvoreniu posilnenej funkcii Vysokého predstaviteľa EU pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (niečo ako minister zahraničných vecí EU). Bude mu asistovať Európska služba pre vonkajšiu činnosť (niečo ako ministerstvo zahraničných vecí EU).
-Lz výslovne hovorí o boji proti klimatickým zmenám ako cieľa politiky životného prostredia.
Spoločná zahraničná a bezpečnostná politiká (SZBP, existuje už i teraz),
-v zásade zachováva medzivládny princíp rozhodovania a dohôd. Čiže EU (konkrétne Rada) rozhoduje na princípe jednomyseľnosti. Kvalifikovanou väčšinou sa bude môcť rozhodovať len v určitých, presne vymedzených otázkach, ako doteraz.
-záležitosti SZBP vykonáva Vysoký predstaviteľ EU pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku.
-ustanovenia SZBP nemajú vplyv na zodpovednosť a pôsobnosť politík členských štátov.
Charta základných práv EU
-text zmluvy ju neobsahuje priamo, ale odvoláva sa na ňu.
-je právne záväzná, zhrňuje, rozširuje a posilňuje práva.
Charta obsahuje širokú paletu ľudských, občianskych, sociálnych, a iných práv. Vychádza z predošlých dokumentov o právach a slobodách.
Nástroje priamej demokracie (zavádzané Lisabonskou zmluvou)
-jeden milión občanov EU môže pomocou petície priamo požiadať EK o konkrétny legislatívny návrh.
-verejné rokovania Rady EU.
Nakoniec by som si vás dovolil požiadať o vyplnenie krátkeho dotazníka ohľadom Lisabonskej zmluvy.
Je dostupný na tejto adrese:
http://spreadsheets.google.com/viewform?key=pn9U6tBfIr8W93ssZv_8mWw&email=true
ĎAKUJEM !
Zdroje:
http://europa.eu/lisbon_treaty/
